Jozef cíger Hronský - Jozef Mak
1. „Jozef Mak, narodil si sa, a nik ťa nečakal okrem materinho strachu, nik ťa nevítal, neobdarúval, nuž dám aspoň to, čo ešte mám. Dávam ti ukrižované ruky, tie mi ostali z tejto noci.“
2. „Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti. Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.“
3. „Jožo, ty si ako tráva: vyrástol by si hocikde..“
4.„A hej, Jozefa Maka na poli odumretého viedli na vojenskú parádu, lebo chalupa prirástla mu k životu, a teraz mu túto polovicu odštiepili.“
5. „Nikto sa nepoteší, keď ho pristihnú v slabej chvíli, nikto nemá rád, keď ho pristihnú vo chvíli, keď je ničím iným na svete, iba človekom. Keď je nie ani boháč, ani Jozef, ani Mak. Keď spadne na chvíľu s človeka robota, i šaty, i všetko, čo osud na človeka nalepil. Keď ostane v človeku iba veľká múdrosť.“
6. „Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, iba biedu, tak počúvaj, Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac.“
7.„Ani nech sa ti nesníva, aby si si zúfal, ba ani sa nežaluj, ani nezloreč.“ „Trp, Jozef Mak. Človek- milion si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
